1. Príliš nízka hrúbka izolácie

Na túto chybu už doplatilo mnoho majiteľov domov. Keď je vrstva izolácie príliš tenká alebo nesúvislá, šikmá strecha nás nedokáže ochrániť pred chladom a horúčavou. Priestor pod ňou je potom v zime ťažko vykurovateľný a v lete prehriaty. Pritom oproti celkovým nákladom na stavbu alebo rekonštrukciu strechy tvorí cena za tepelnoizolačný materiál minimálny podiel. Donedávna sa strechy bežne izolovali len medzi krokvami, dnes sú však potrebné minimálne 2 vrstvy tepelnej izolácie v celkovej hrúbke najmenej 30 cm. Ideálne sú vláknité materiály, akými sú produkty z minerálnej vlny, ktoré vďaka svojej pružnosti vypĺňajú priestor medzi krokvami „natesno“. Ak vám záleží na zdravej klíme v interiéri, môžete využiť ekologickú izoláciu s technológiou Ecose vyrobenú z prírodných materiálov s použitím spojivovej technológie bez formaldehydu, fenolov a umelých farbív.

2. Nesprávne uloženie izolácie

Pre tepelnú izoláciu šikmej strechy sa u nás najčastejšie využívajú pružné materiály, akými sú produkty z minerálnej vlny, ktoré sa vďaka vláknitej štruktúre prispôsobujú nerovnostiam v strešnej konštrukcii a dokonale vypĺňajú medzikrokvový priestor. Spoje izolácie oboch vrstiev nemajú byť nad sebou, ukladať ich treba striedavo tak, aby všetky miesta spojov v prvej vrstve boli prekryté, aby sa nevytvorili tepelné mosty. Strechári neodporúčajú používať na šikmé strechy izolácie z PUR peny, pri striekaní sa nedokážu dodržať rovnaké vlastnosti na celej ploche a vrstva často rýchlo degraduje.

3. Nesprávne fólie

Izolácia zo strany interiéru musí byť prekrytá parotesnou zábranou. Práve nesprávne zabudovanie parozábranovej fólie do konštrukcie býva častým nedostatkom pri izolácii strechy. Keď je parozábrana narušená na viac ako 5 % plochy, vpúšťa do strechy príliš veľa vlhkosti a prestáva byť účinnou. Odborníci varujú pred nahrádzaním odporúčaných parozábran lacnými stavebnými fóliami. Takéto materiály strechu nenávratne poškodia. Keď sa zamýšľate, či dáte za m2 fólie 50 centov alebo 1 euro, mali by ste si uvedomiť, že na rodinnom dome s plochou strechy 200 m2, zaplatíte 200 eur. Ale keď začnú kvôli skondenzovanej vlhkosti hniť konštrukcie, následná oprava, vysťahovanie bytu, demontáž sadrokartónu a rekonštrukcia – to sú tisíce eur.

4. Nedovoľte vlhkosti preniknúť do vnútra strechy

Pre strechu je vlhkosť nebezpečná, jej preniknutiu treba zabrániť vhodnými a kvalitnými fóliami a účinným tesnením vo forme pások a tmelov. Na vzájomné napojenie parozábranovej fólie sa používajú pásky a na napojenie fólie na obvodové steny sa používa tmel aplikovaný po celom obvode šikmej strechy aj na vzájomných stykoch. Na špeciálnych lepiacich páskach sa neoplatí šetriť. Nekvalitné pásky prepustia do strechy vlhkosť a tým izolácia po pár rokoch postupne stráca svoje vlastnosti. Okrem izolácie trpí vplyvom tejto vlhkosti aj zabudované drevo, degraduje ho a napádajú ho plesne a bioškodcovia.

5. Zámena hydroizolačnej fólie s parozábranou

Niekedy si majstri fólie zamenia, je to pre strechu fatálna chyba. Poistná hydroizolačná fólia, nazývaná aj difúzna membrána, má byť umiestnená navrchu, pod strešnou krytinou a jej úlohou je chrániť konštrukciu strechy pred zatečením zrážkovej vody. Zároveň by však mala prepúšťať pary zvnútra konštrukcie. Parozábranová fólia má byť upevnená zo strany interiéru a zachytáva pary, ktoré z neho unikajú, aby neprenikli do tepelnej izolácie v konštrukcii strechy a neznehodnotili ju. Fólie tiež musia byť otočené správnym smerom, potlač na fólii smeruje vždy k montážnikovi.