Ako vám môžu chyby zateplenia znepríjemniť bývanie?

Tri tepelné problémy v novostavbách, ktoré je ťažko vypátrať

Bývate v novostavbe a máte problém s tepelným komfortom alebo plesňami? Dôvodov môže byť niekoľko. Pozrite sa, čo našla inšpekcia nehnuteľností v štyroch slovenských novostavbách.

Mnohí ľudia si myslia, že problémy so zateplením, tepelnou pohodou či plesňami sa týkajú len starších domov – bohužiaľ, nie je to tak. Či si už novostavbu necháte postaviť alebo si ju kúpite hotovú, prekvapenia sa môžete dočkať tesne po uplynutí záruky, no dôsledky nesprávneho zateplenia a stavebných chýb sa väčšinou ukážu už pri prvých mrazoch. Súvisia s nimi plesne, vlhnutie stien a problémy s vykurovaním. Ich príčina nemusí byť vždy zrejmá a treba po nej pátrať. Presne to robí tím stavebných inžinierov z firmy Kvalitné bývanie, ktorí vykonávajú inšpekciu nehnuteľností a diagnostiku stavebných porúch. Pozrite sa, ako sa dajú stavebné problémy v praxi nielen riešiť, ale aj skutočne vyriešiť.

1. Nedokážem vykúriť nový zateplený dom

Pán Juraj kúpil nový rodinný dom a v zime mal problém, lebo ho nedokázal vykúriť. Keďže sa mu zdalo, že v blízkosti dvoch okien pociťoval slabší prievan, požiadal inšpektorov o kontrolu tepelnoizolačných vlastností okien a fasády. Infračervené snímky v celom dome však nevykazovali žiadne znaky vážnych porúch, no zarazil ich sken stropu. Povrchová teplota bola na ňom výrazne nižšia ako na stenách. To nasmerovalo pátranie k tepelnej izolácii povaly.

Obr. 1  Povrchová teplota stropu je nižšia ako teplota stien, zdroj: Kvalitné bývanie

Inšpektori otvorili výlezové schody a problém bol odhalený. Na povale nebola žiadna tepelná izolácia, iba holá železobetónová stropná doska a nosná konštrukcia krovu.

Obr. 2  Dom nemá vôbec zateplenú strechu, zdroj: Kvalitné bývanie

Vykurovanie pre rodinné domy sa zvyčajne navrhuje tak, že projektant spočíta predpokladané tepelné zisky so stratami a podľa nich navrhne výkonnosť vykurovacej sústavy. Ak počíta s tým, že dom bude tepelne zaizolovaný (a nie je), potom navrhnutý vykurovací systém pochopiteľne „nestíha“ dom vykúriť na požadovanú teplotu.

Možno si poviete, že na to nebolo potrebné vykonávať termovízne meranie a majiteľ mal o tomto hendikepe vedieť, keď dom kupoval. No podobný problém sa mohol vyskytnúť aj keby tam tepelná izolácia bola, a mala hrúbku povedzme iba 6 cm, čo nemusí laik správne vyhodnotiť. „Pre zateplenie stropu v neobývanom podkroví postačí rozrolovať izoláciu so slabšou lambdou 0,039 – 0,040 W/m.K. Podkrovie je nevykurovaný, uzavretý priestor a nie exteriér, no pre kvalitné zateplenie stropu odporúčame hrúbku aspoň 28 cm, čím zabezpečíte tepelnú pohodu,“ hovorí Vladimír Beňo, aplikačný manažér Knauf Insulation. Na členené stropy je efektívnejšie využiť minerálnu fúkanú izoláciu. Práve jej flexibilita umožňuje zaplniť celú plochu bez vzduchových štrbín, vrátane ťažšie prístupných miest, a dosiahnuť tak vyššiu homogenitu tepelnoizolačnej vrstvy.

Obr. 3 Fúkaná minerálna izolácia Supafil vo väzníkovej streche, zdroj: Knauf Insulation

2. Pleseň za gaučom alebo skriňou

Druhým príkladom je notoricky známa situácia, kedy si majitelia domu všimnú, že v kúte miestnosti sa tvoria plesne. Stavebný inžinier a riaditeľ firmy Kvalitné bývanie Jozef Ilčík prízvukuje: „Tvorbu a bujnenie plesní spôsobuje vždy kombinácia dvoch faktorov – relatívnej vlhkosti a teploty. Pozor, nie teploty vzduchu v miestnosti, ale teploty na povrchu konštrukcie. Keď sa tieto dva parametre nepriaznivo stretnú, t. j. relatívna vlhkosť vzduchu je zvýšená a teplota povrchu je znížená, začnú sa plesne tvoriť a množiť.“

V ďalšej ukážke sa plesne vyskytli za skrinkou s televízorom. Situácii nahrával fakt, že v okolí daného miesta cirkuluje vzduch kvôli nábytku výrazne menej. Pri diagnostike problému treba vždy skúmať teplotnú aj vlhkostnú otázku. V tomto prípade bol priebeh relatívnej vlhkosti v interiéri štandardný (okolo 50 %) a inšpektori nezistili žiadne pozoruhodnosti. Termografický nález však bol alarmujúci.

Obr. 4  Výrazný pokles povrchovej teploty v kúte pri podlahe, zdroj: Kvalitné bývanie

Z interiérovej strany vidíme bujnenie plesní so značným poklesom povrchovej teploty v kúte pri podlahe. Nameraná povrchová teplota sa blíži k rosnému bodu. V dekoratívnom nátere steny problém nebol, takže inšpektori pokračovali meraním z exteriérovej strany steny a vidíme, že vedľa rozvodovej skrinky je evidentný masívny prestup tepla. V tomto mieste je tepelná izolácia nesprávne zhotovená a tým pádom nefunkčná. Je to primárna príčina tvorby plesní v interiéri.Zdravú klímu v interiéri veľmi ovplyvňuje najmä difúzia vodných pár, teda postupné odvetrávanie vzdušnej vlhkosti. Difúzia je najintenzívnejšia na prízemí, kde sa nachádza prevetrávaná fasáda. Tam má pre rodinu najväčší zmysel, pretože v tomto priestore trávia najviac času.

Obr. 5  Masívny únik tepla, ktorý spôsobuje pokles povrchovej teploty v interiéri, zdroj: Kvalitné bývanie

 

Dodržanie zásad správneho vetrania bytu v tomto prípade nestačí. Parameter relatívnej vlhkosti je vyhovujúci, avšak teplotný faktor je tak slabý, že umožňuje výskyt plesní v tomto kúte. Riešením je oprava zateplenia fasády.   

Hrúbku zateplenia fasád pri novostavbách presne určuje projekt a je potrebné, aby boli precízne ošetrené najmä najčastejšie kritické miesta tepelných mostov – rohy, nadokenné preklady, okolie všetkých stavebných otvorov. „Majitelia domov by mali vedieť, že hrúbka pod 12 cm môže byť rizikom. Pri malej hrúbke tepelnej izolácie klesá vnútorná povrchová teplota steny, čo môže mať za následok kondenzáciu vlhkosti v stene a následný vznik plesní,“ upozorňuje Vladimír Beňo.

3. Rosenie okien vyriešené za dve sekundy

Manželia z obce neďaleko Nitry oslovili inšpektorov pred Vianocami. Pred piatimi rokmi sa nasťahovali do nového bungalovu a každú zimu ich trápi neustále rosenie okien a mláky vody na okenných parapetoch. Situáciu reklamovali u stavebnej firmy. Jej zástupcovia sa boli na problém viackrát pozrieť, ale netušia, prečo sa okná rosia. Tvrdia, že to bude zostatkovou vlhkosťou z výstavby. Takýto argument však neobstojí. 

Inšpektori vyčkali na vyhovujúce počasie (teplota vonkajšieho vzduchu okolo 0 °C) a prišli vykonať odbornú diagnostiku. Ihneď pri vstupe do domu zacítili, že vlhkosť v dome je vyššia ako odporúčaná hodnota 45-55 %. Potvrdili si to podrobnými meraniami. Po rozhovore s obyvateľmi domu preskúmali projektovú dokumentáciu, skontrolovali povalu a parozábrany, difúzny odpor omietok, a tiež vetranie, konkrétne odsávače pár v kúpeľni, WC a práčovni.

V čom bola primárna príčina problému? V projektantovi! Odsávanie vzduchu z práčovne nebolo žiadne (miestnosť nemala ani okno) a odvetrávanie kúpeľne malo fungovať otvorením okna. Lenže to malo kľučku nedosiahnuteľne vysoko nad vaňou, takže sa de facto vôbec neotváralo.

Obr. 6  Nesprávne riešenie odvetrávania kúpeľne. Kľučka okna je vo výške 2,5 metra od podlahy, zdroj: Kvalitné bývanie

Celý dom má vetranie s rekuperáciou. Vykuruje sa tepelným čerpadlom a podlahovým vykurovaním. Čerpadlo dokáže v lete aj chladiť, no nechladí sa podlahou, ale v stropných podhľadoch sú uložené kanálové klimatizačné jednotky, ktoré decentne klimatizujú priestor.

Bežné fungovanie 4-člennej domácnosti potom v zimnom období spôsobuje, že množstvo vodných pár sa akumuluje v interiéri. Treba ale zdôrazniť, že okno v kúpeľni a WC slúži primárne na presvetlenie. Ing. Ilčík dôsledne varuje: „Je hrubou chybou projektantov, keď si myslia, že okno všetko vyrieši. Toto uvažovanie bolo v kurze pred 20-30 rokmi, a mylne pretrváva dodnes. Keď sa k tomu pridajú chyby v dostupnosti okennej kľučky, chyby montáže okien alebo nevhodné umiestnenie či tvary okien, obyvatelia okno prirodzene prestanú otvárať. Absencia riadenej ventilácie je v dnešnej energeticky náročnej dobe nenahraditeľná. Na vetranie sa má vždy naprojektovať automatické zariadenie, ktoré najmä v chladnom období dokáže zabezpečiť optimálne vlhkostné parametre.“ Bohužiaľ, týmto problémom trpia tisíce bungalovov po celom Slovensku, ktoré sa projektujú na čo najmenšie náklady, a základné prvky sa počas výstavby „vynechávajú“. Pritom by stačilo, keby bol v kúpeľni a práčovni odsávač pár (ideálne s vlhkostným senzorom), ktorý by dokázal udržiavať adekvátnu vlhkosť.

Dlhodobá vysoká interiérová vlhkosť vyústila v tomto dome aj do tvorby plesní. V ďalšej izbe našli inšpektori plesne pri podlahe. Teplota povrchu bola aj tu plne vyhovujúca (obr. 7). Príčinou plesní je vysoká vlhkosť vzduchu, vyše 70%.

Obr. 7  Z teplotnej mierky vidíme, že povrchová teplota v kúte pri podlahe je vyhovujúca (okolo 20 °C). Za výskyt plesní môže vysoká vlhkosť, ktorá bola nameraná samostatnou presnou sondou, zdroj: Kvalitné bývanie

Situáciu v dome začali inšpektori riešiť akútnym prievanovým vetraním. Takéto veľké množstvo naakumulovanej vodnej pary sa nedá trvalo znížiť na počkanie. Bude potrebných niekoľko dní, kým sa vlhkosť stabilizuje v štandardnom intervale. Majitelia budú musieť kategoricky vyriešiť celý systém vetrania domu.

Čo robiť, keď nájdete v novostavbe poruchy

Aby bolo možné problémy s plesňami, vlhnutím a vykurovaním naozaj vyriešiť, je potrebné začať zisťovaním reálnej príčiny a rozsahu poškodení. Tento prvý krok mnoho ľudí preskočí a pristúpi hneď k aplikácii k rôznych protiplesňových nástrekov, utesňovaniu parapetov okien dekami, prípadne kupovaniu elektrických radiátorov a podobne. Je to chyba. K naivným postupom patria aj „porady“ na sociálnych sieťach.

Ak chcete problémy nielen riešiť, ale aj vyriešiť, sú potrebné tieto kroky:

• Diagnostika a popis poruchy špecialistom.
• Návrh opravy autorizovaným stavebným inžinierom.
• Samotná oprava buď overenou firmou, prípadne svojpomocne, avšak vždy pod dohľadom stavebného dozoru alebo projektanta, ktorý navrhol spôsob opravy.

Poraďte sa s kolektívom stavebných inžinierov Kvalitné bývanie, ktorí na Slovensku vymysleli a zaviedli do realitnej praxe inšpekciu nehnuteľností.